História

Teplári a Vyhne?

Ako ste pán starosta pekne napísali, rád bol zrušený už viac ako 150 rokov pred vznikom pivovaru, tak potom ako je možné, že zakladal vo Vyhniach pivovar?! Aj keby sa teplári tajne združovali asi by len veľmi ťažko mohli zakladať niečo oficiálne a po tak dlhej dobe od ich rozpustenia. Dohodnime sa radšej len na tom, že sa to traduje a hľadajme radšej historické fakty.

Internetové pripojenie

Dobrý deň. Chcel by som sa informovať, kedy bude vo Vyhniach možné pripojenie na vysokorýchlostný internet.
Za kladnú a skorú odpoveď vopred ďakujem

Templársky rád?

Ttemplársky rád patrí k historickým témam najviac spojenými s rôznymi "polopravdami a nepravdami". Podľa francúzskej odbornej literatúry, ktorá sa považuje za najhodnovernejšiu, rytieri tohto rádu pili lväčšinou len vodu, víno, resp, zriedené víno.

Ad templárski rytieri vo Vyhniach

Vo zvolenskom regionálnom týždenníku Vpred niekedy v r.1993 bol uverejnený článok ,podľa ktorého zo zariadenia býv.sladovne vo Vyhniach sa zachovala technická pamiatka,ktorú pri varení piva používali templári. Ako vraj hovoria stredoveké kroniky, pivovar spolu s kláštorom slúžili ako oddychová stanica na ceste vedúcej cez strednú Europu do Bagdadu.
Podľa literatúry je obec Vyhne písomne doložená r.1326.Medzi tunajšie architektonické pamiatky sa radí objekt sladovne, ako pôvodne kláštorná budova zo 17. stor., spätá s jezuitmi.
Vašu obec som navštívil v r.1995. Listujúc v obecnej kronike /staršie vydanie/ som sa dočítal, že budova sladovne sa traduje od templárov zo 14.stor., kedˇ pôvodne tu bola ich manzeria - kláštor, z ktorého klenba býv. kaplnky a miesto oltára bolo dobre viditeľnéa tiež, že tu mali pivovar, ktorého pivnice sa čiastočne zachovali. Po templároch budovu a majetok prevzali johaniti, po nich mesto Banská Štiavnica.
Registrujem aj to, že Pivovar Steiger Vyhne odvodzuje svoje založenie od templárov, ako vôbec najstarší slovenský pivovar /1473/.
K údajnému pôsobeniu rádu v blízkom okolí:
V blízkej obci Sklené Teplice sa tradícia o reholi templárov,sídliacej v stredoveku na hrade zachovala doposiaľ.Tento názor podporoval aj Andrej Kmeť,ktorý tu robil vykopávky,podľa neho išlo o t.manzeriu.
Obec som navštívil v r.1995, obecná kronika vtedy nebola napísaná , údaje som zistil od p.Jániho.
K Sklenoteplickému Pustohradu sa viaže i povesť Ćervený mních a panna Agáta. K tomu treba uviesť, že o templároch ako o červených mníchoch , podľa kríža na ich rúchu hovoria viaceré ľudové povesti. Túto povesť zachytil konkrétne Ján Domasta.
Templári údajne pôsobili aj v Banskej Štiavnici.
Na mieste, kde teraz stojí Starý zámok, bol vraj kedysi kláštor, ktorý obývali červení rytieri. Uvedené sa možno dočítať u už spomenutého Jána Domastu, ale napr. aj u Ľudovíta Janotu v jeho histirických povestiach o hradoch.
So zmienkami o údajnom pobyte templárov sa možno stretnúť aj v ďalších regionoch, predovšetkým na Považí, v Liptove, Turci, na Spiši, Gemeri a Šariši, vždy v spojení s konkrétnym hradom alebo kláštorom.
Pôsobenie templárov je doložené v susedných krajinách v Česku, Rakúsku, ale aj napr.v Chorvátsku, ktoré bolo súčasťou Uhorska.
Súčasní historici sa k problemetike prítomnosti rádu na našom území stavajú skôr kriticky, nakoľko sa o tom doposiaľ nenašli nespochybniteľné dôkazy.
Osobne som toho názoru,že existujú argumenty aj v prospech pozitívneho aj negatívneho záveru. Legendy o ich pôsobení u nás sú niečím, čo dotvára historiu týchto miest.