Prechod na navigáciu block menu Prechod na navigáciu Hlavné menu Prechod na navigáciu Hlavné menu 3 Prechod na navigáciu vodorovná
VyhneHľadať
 
 

LIČKO (LICSKÓ), Ignác

LIČKO (LICSKÓ), Ignác

* ? Vyhne - † ?
- obchodník – kupec
 

 

O pôvode rodiny Licsko sa zatiaľ nepodarilo vyhľadať žiadne záznamy, až na jeden fragment, ktorý zistil Mikuláš Čelko zo Štátneho archívu v Banskej Štiavnice a to, že v našom regióne pôsobil v 16. storočí pivovarník Martin Ličko (Litsgo).
I. Ličko sa zaoberal sa predovšetkým hospodárskymi otázkami, ale aj propagoval pestovanie nových plodín. Prispieval do Čiernokňažníka, Národných novín a Lichardovho Obzoru.
Ako mladík hrával na začiatku sedemdesiatych rokov 19. storočia v Hodrušsko-štiavnickom ochotníckom divadle, ktoré vzniklo z radov inteligencie a remeselníkov podsitnianskeho kraja z iniciatívy banskoštiavnického advokáta Franka Kabinu. Hrávali v ňom učiteľ P. Zoch, krajčírsky majster Gašpar z Hodruše, Ľudovít Izák so ženou, Štefan Trúchly, Terézia Trúchla a ďalší. Vo Vyhniach zahralo napospol známe odrhovačky tých čias. V roku 1871 Kotzebueho frašku v Štěpánkovom prepracovaní Štekavec a v roku 1872 Fredrovu frašku Pán Tomáš a Kunovu veselohru Chytrúšek.
I. Ličko absolvoval banskú akadémiu v Banskej Štiavnici. Pracoval v erárnych baniach komory a neskôr ako organizátor cestných prác v Tekovskej stolici. V roku 1884 kúpil v Dolnej Lehote v okrese Banská Bystrica jedno banské pole, kde predtým ťažili antimónovú rudu.
Keďže z výnosu bane nemal veľa osohu, uzatvoril s obcou Dolná Lehota zmluvu na dvadsať rokov na využívanie teplého prameňa. Vodu ešte prihrievali a v drevenej búde postavil štyri vane. Po tejto úprave mala voda teplotu 20-25 stupňov R (Réaumura, čo je 25-32 ºC). Kúpele boli údajne vhodné pri reumatických chorobách. Spolu s Jozefom Suchom, kupcom z Dolnej Lehoty, postavili v lokalite na Bielom Kameni (Lúčky) budovy pre menšie kúpele. V vybudovali aj ľadovňu na 60 vagónov ľadu, ba aj kolkáreň.
Patril do malej skupiny nadšencov, ktorí sa všemožne snažili o hospodársku prosperitu a zamestnanosť slovenského obyvateľstva. Výstižne o ňom napísali ešte počas pôsobenia v Dolnej Lehote, že „vydáva svoj peniaz na veľmi neisté ciele, aby mohol len ľud zamestnať a on sa vždy v práci pohybovať; pri tom všetkom ale sa mu tak daria jeho podujatia, že málokde tratí a ako sa ukazuje, ani tu nebude škodovať. Poneváč je on človek dobrého srdca a obyčaje, vľúdny a prívetivý ku každému, tak ho tu celé obecenstvo rado vidí a praje mu len všetko dobré“.
Z Dolnej Lehoty odišiel podnikavý I. Ličko do Malých Stracín. O výskyte kamenného uhlia v malostracínskom chotári sa vedelo dávno, lebo na niektorých miestach vychádzalo až na povrch a ľudia si ho na brávali na kúrenie, vrchnosť však oň neprejavila záujem.
I. Ličko preskúmal chotár v Malých Stracinách, dňa 1. septembra 1896 uzatvoril kúpno-odpredajnú zmluvu a získal právo na ložiská uhlia. Banské dielo bolo registrované na jeho meno v súdnej stolici v Banskej Bystrici 7. apríla 1898. S dedinami, ktoré susedili s Malými Stracinami (Žihľava, Sv. Peter - obidve teraz Pôtor), uzavrel dohody a odovzdal im finančnú zálohu. Zakúpil pozemok na hálňu (zosyp), zaistil cestu cez pole k bani a pozemok, na ktorom postavil banský dom.
Anton Rudolf, banský správca z Brembergu, ktorý baňu aj začiatkom novembra 1898 navštívil, potvrdil, že uhlie je kvalitné, má strednú horľavosť, nízky obsah síry a dokonale zhorí. Asi aj preto bolo obľúbené v okolitých domácnostiach a dielňach. Toto „šedé“ uhlie úspešne spaľovali aj v železných hámroch vo Vyhniach. Dodával ho kováčom, do parných mlynov, tehelní, páleníc, cukrovarov aj pre parné stroje na pohon mláťačiek.
Našiel sa aj vhodný vápenec na pálenie vápna. Na jeho pálenie chcel použiť uhlie tretej kategórie, Počítal aj s výrobou téru. Uhlie I. triedy chcel predávať na kúrenie a varenie, II. triedy „pod kotle“ a III. triedy do vyhní.
Relatívne priaznivé boli aj dopravné pomery, čo je pre ekonomiku odbytu veľmi dôležité. Najbližšia železničná stanica bola v Rakoš – SakaI, síce vo vzdialenosti asi 11 kilometrov od bane, ale s klesaním smerom k železničnej stanici. Podmienky boli aj pre úzkokoľajnú železnicu.
Ďalší rozvoj ťažby uhlia si vyžiadal založiť účastinnú spoločnosť. Na založenie účastinnej spoločnosti vzniklo dvanásťčlenné konzorcium. Snahy o ťažbu uhlia formou získania kapitálu účastinárov sa však nepodarilo uskutočniť.
V deväťdesiatych rokoch 19. storočia si postavil kupec Ličko oproti kúpeľom, vedľa Dolného parku poschodový nájomný dom. Prenajímal v ňom 8 izieb a hosťom bola k dispozícii pekná okrasná záhrada. Ličkov dom bol asanovaný v sedemdesiatych rokoch 20. storočia kvôli preložke cesty a potoka pri rozširovaní strojárne.
 

 


 

dnes je: 19.9.2019

meniny má: Konštantín

podrobný kalendár

Nahlasovanie porúch verejného osvetlenia na telefónne číslo:
0907 809 641

Aktuálne v regióne

webygroup
ÚvodÚvodná stránka